Námestie Jana Matejki – Barbakan – Florianska brána – Florianska ulica – Hlavné námestie – Mariánsky kostol – Súkenice – Kostol sv. Petra a Pavla – Kostol sv. Ondreja – Kanonicza ulica – Wawelský hrad a Katedrála
Najznámejší krakovský chodník, historická cesta pol'ských kráľov počas slávnostných vjazdov, svadieb a pohrebov. Spája Staré Mesto s hradom na Waweli. Začína sa pri vstupnej mestskej bráne, kde sa pozeráme na stredoveké hradby s Barbakanom a baštami - umeleckými dielami stredovekého vojenského inžinierstva. (Okrem toho môžeme spoznať aj secesnú budovu Mestského Divadla Juliusza Słowackiego, pretože sa nachádza pri nasledujúcej ulici, alebo sa zastaviť v nádhernej mestskej záhrade „Planty“, zriadenej v roku 1822.) Pokračujeme Florianskou ulicou, kde nájdeme množstvo pamiatkových prekrásnych meštianskych domov v štýle rokoka, baroka a renesancie. Týmto spôsobom sme na Hlavnom námestí – najväčším v Európe: ma tvar štvorca s hranami 200 metrov. Jeho hranice boli určene v roku 1257, v dôsledku mestského privilégium udeleného Krakovu panovníkom Boleslavom Hanblivým. Vstupujeme do Mariánskeho kostola a obdivujeme oltár Víta Stvoša (je to najväčší stredoveký oltár vo svete) a nádherný interiér baziliky. Ďalej poznávame stredovekú tržnicu Súkenice a kostol sv. Vojtecha (môžeme tiež spoznať gotický kostol a kláštor Františkánov s peknými secesnými vitrážami a maľbou známeho poľského výtvarného umelca Stanislawa Wyspiańskeho). Pred nami máme Grodzkú ulicu s kostolom sv. Petra a Pavla, ktorý predstavuje najskorší v Európe príklad stavby inšpirovanej barokovým Rímom. Vedľa uvidíme najstarší krakovský kostol – chrám sv. Ondreja, predstavujúci vynikajúci príklad románskeho štýlu.
Ďalej vykračujeme po Kanoniczej ulici, ktorá bola zriadená v 14. storočí a dnes nadchýna turistov farebnými, malebnými domčekmi z obdobia renesancie a baroka. Na konci tejto ulici sa nachádza Kráľovský hrad na Waweli a Wawelský Dóm. Na hrade bývali poľskí králi, v dóme sa odohrávali korunovácie, svadby a pohreby kráľov, je tu tiež kráľovský cintorín. Wawelský Dóm je poľské sväté miesto národného významu, má tisícročnú históriu – tu môžeme obdivovať všetky stavebné štýly: krásne románske interiéry, významné gotické náhrobky, renesančnú perlu Žigmundovu kaplnku, barokovú vymaľbu, klasicistické sochy a secesné vitráže.
Kráľovský hrad je štvorkrídlová stavba pavlačového typu. Zachovala sa výzdoba reprezentačných priestorov prvého poschodia a je sprístupnená turistom.
Collegium Novum Jagelovskej univerzity - Hlavné námestie - Mariánsky kostol – Kostol Františkánov a Biskupský palác - Kňazský seminár – Kanonicza ulica (existuje možnosť navštíviť Arcidiecézne múzeum, ktoré ukazuje exponáty spojene s životom Pápeža) - Katedrála na Waweli - Kostol „Na Skałce“ - mestská štvrt' Dębniki – kameňolom Zakrzówek - Sanktuárium Božieho milosrdenstva Krakov – Lagievniki – Nowa Huta (Kostoly Matky Božskej Kráľovnej Pol'ska a Sv. Maximiliána Kolbe)
Trasa zhrnuje najdôležitejšie miesta spojené s pápežom Janom Pavlom II. Začína sa na Hlavnom námestí, pokračuje cez Staré Mesto, Katedrálu na Waweli, kostol „Na Skałce“. Ďalej môžeme spoznať miesta kde býval a pracoval počas 2. svetovej vojny, čiže v lome na Zakrzówku. Odtiaľ nie je ďaleko k Sanktuárium Božieho milosrdenstva Krakov – Lagievniki. Tento kostol vznikol vďaka pápežovi – Jan Pavol II ho osobne posvätil v roku 2002. Nasledujúcim bodom cesty je mestská štvrt' Nowa Huta, kde v roku 1950 bolo postavene nové, komunistické mesto. Podl'a komunistov, kostol v modernom meste nebol potrebný – hovorili, ze Nova Huta je „mesto bez Boha“. Napriek tomu, ľudia bývajúci v Novej Hute tužili po vlastnom kostole; Wojtyła pre nich oslavoval polonočnú omšu a podporoval náboženský život občanov. Konečne po dlhom boji s komunistickou vládou podarilo sa postaviť v rokoch 1967 až 1977 kostol „Arka Pana“ čiže „Božsky koráb“; tento kostol bol financovaný prostriedkami obyvateľov Novej Huty.
Karol Wojtyła v Krakove študoval polonistiku, zúčastnil sa v dramatickom krúžku a po prvý krát skúsil herectvo. Potom brigádoval pri ťažbe kameňa počas nacistickej okupácie, v tomto mieste začal študovať na Teologickej fakulte, rozhodol sa byt' kňazom a pôsobil na biskupskom úrade. Odtiaľ sa konečne odsťahoval do Rímu v roku 1978.